Pozícia výkonnej riaditeľky v sebe zahŕňa viacero rovín – budovanie, rozvíjanie a upevňovanie spoluprác s partnermi na miestnej, regionálnej i národnej úrovni. Chce to veľa stretnutí, schopnosť načúvať a hľadať riešenia pre obe strany. Počas festivalu trielim na bicykli z jedného miesta na druhé, takže za tých pár festivalových dní naberiem kondičku závodného koňa, budem opálená, usmiata a plná endorfínov. Pre mňa je to vlastne vždy o pohybe. Od mala tancujem, hýbem sa, učím sa novému a učím. Divadlo som si ochytala v žilinskom Bábkovom divadle nielen ako diváčka, ale aj ako teenagerka s kamošmi zo súboru Makovice, ktorý pri našom „bábkači“ fungoval, a kde stále pôsobí „moje“ Tanečné divadlo alternatív. Načuchla som k baletizolu a moja fascinácia podlahou, plochou a dotykom ma neopustila. 

Zastávam pozíciu umeleckej riaditeľky, len si stále nie som istá, či riadim ja umenie alebo umenie riadi mňa. Moja práca niekedy vyzerá ako moja prvá herecká skúsenosť z detstva: Účinkovala som v školskom predstavení Príbeh z peračníka ako postava handričky, ktorá musela večne zachraňovať situáciu tým, že vpíjala atramentové machule, aby boli všetky slová krásne a zrozumiteľné. V časoch, keď som ešte bola označovaná ako mládež, som so svojimi kamarátmi založila súbor Jednosmerka a hoci sme sa nakoniec vydali každý iným smerom, myslím, že pre všetkých bolo divadlo smerodajné.

Ako produkčná festivalu som absolútne ponorená do plánovania a realizácie každého jedného detailu. Koordinujem, prepájam, riadim, komunikujem... Od autorských zmlúv po nedostatok sladkostí na raute. Divadlo pre mládež ma baví svojou inovatívnosťou a témami, ktoré často provokujú a prinášajú dôležité podnety. Môj prvý kontakt s divadlom bol číra náhoda – namiesto hodiny tanca na ZUŠ-ke som sa omylom ocitla na hodine herectva. Odvtedy neviem dať umeniu pokoj...

Ako dramaturg festivalu sa starám o to, aby ste boli užasnutí, znepokojení, pobúrení, uspokojení a nasýtení intelektuálne i emočne. Skrátka, pomáham skladať hlavný aj sprievodný program a to tak, aby dával hlavu aj pätu. Môj postoj k divadlu pre mládež by sa dal klasifikovať ako vzťah staršieho súrodenca k mladšiemu: mám ho rád aj vtedy, keď mi obleje môj nový počítač pomarančovým džúsom. Odchovaný ochotníckymi súbormi na rôznych ZUŠ-kách sa neustále pokúšam urputne brániť vnútorné dieťa.

Na festivale budem na okamih vašimi očami a zdieľať s vami najzaujímavejšie momentky na sociálnych sieťach. A aby ste nezmeškali všetky parádne veci, ktoré môžete zažiť a vyskúšať počas festivalových dní, postarám sa o pridávanie čerstvých noviniek na web a siete. Vy nás ešte nesledujete? To sa ani nepriznávajte! Od malička je mojou vášňou čítanie. Od toho je už malý krôčik k túžbe vidieť dané príbehy ožívať na javisku. Moja láska k divadlu však začala až počas vysokej školy. Divadelný svet si ma ale predsa našiel. V príbehoch postáv vyhľadávam odpovede i riešenia na problémy a situácie, do ktorých sa dostávam aj ja.

Som expresný výmyselník zadaní rôzneho rozmeru na tému priestoru a textilu festivalu. Inak som šéfka výrobných dielní Divadla Jána Palárika, scénografka a kostýmová výtvarníčka s otvorenou mysľou pre vznik čohokoľvek divadelného od nápadu po realizáciu. Najčastejšie odpovedám na otázku „Zuzi, vedeli by sme vyrobiť?“. Divadlo má patriť mladým. Bez nich to nepôjde. Mňa divadlo osudovo ohúrilo trikrát – keď som mala šesť, štrnásť a osemnásť rokov. Som odchovaná na festivale Divadelná Nitra, kde som ako násťročná hrdá dobrovoľníčka videla všetko to iné, nové, európske, svetové. Odvtedy som divadelným svetom beznádejne očarená.

Mojou úlohou v tíme je pretaviť všetko to neobyčajné, čo sa rodí za múrmi divadla na obyčajný papier, ktorý môže zviesť vašu pozornosť a prebudiť zvedavosť. Venujem sa offline marketingu, a tak na vás moja práca nevyskočí doma počas scrollovania médií, no nenápadne bude čakať na tých najobyčajnejších miestach. Divadlo pre mládež je pre mňa fascinujúce, pripomína mi papier, s ktorým na počiatku procesu pracujem, čistý, nepopísaný, tvárny, krehký a vzácny, i keď napriek krehkosti dokáže uniesť ťarchu slovu, nedokáže sám čeliť prostrediu a jeho vplyvom. Môcť podieľať sa na vytváraní prostredia pre mladých ľudí vnímam ako vzácnu možnosť, pretože ja sama som začínala v detskom divadelnom súbore, ktorý vo mne vzbudil nadšenie pre umenie natoľko, že si ho v sebe nosím dodnes.